Jedným zo základných pilierov fungujúceho manželstva je otvorená komunikácia. Ak v manželstve nie je, niektoré témy zostávajú tabu, čo postupne vzťah zvnútra rozožiera. V takom prípade si vo väčšine prípadov každý z partnerov hľadá niekoho, s kým by sa mohol otvorene porozprávať o svojich problémoch. Ale paradoxne práve ten, kto by mal o našich problémoch vedieť a ten, kto by ich s nami mal zdieľať, je náš partner. Iní ľudia si nás môžu vypočuť, vďaka čomu sa nám síce na chvíľu uľaví, ale svoj problém, najmä ak sa týka nášho manželstva, si opäť nesieme domov.

Odpovedí je niekoľko. Jedným z dôvodov môže byť, že máme zlú skúsenosť – pokúsili sme sa o našich problémoch hovoriť, ale spätná väzba z druhej strany neprichádzala alebo pre nás bola bolestivá. Ďalším dôvodom môže byť, že používame nesprávny komunikačný jazyk. To znamená, že náš partner môže našu potrebu hovoriť o problémoch vnímať ako útok alebo výtku voči nemu, uzatvára sa a to nás odradí. Ale otvorenej komunikácii s partnerom sa často vyhýbame aj preto, že tomu druhému nechceme ublížiť, nechceme sa ho dotknúť, nechceme byť otravní alebo si myslíme, že veď už sme mu o tom hovorili veľakrát a aj tak neprišlo k náprave.

Čím častejšie sa s našimi problémami utiekame buď ku kamarátke (kamarátovi) alebo do svojho vnútra, tým viac sa od nášho partnera vzďaľujeme. Z nášho vnútorného sveta potom on či ona zostáva vyčlenený alebo žije v presvedčení, že všetko je v poriadku. To môže viesť až k tomu, že partner, ktorý prestal o svojich problémoch hovoriť, jedného dňa zistí, že toho druhého nepotrebuje a že mu bude lepšie samému.

Niekedy stačí dohodnúť sa na pravidelnom „komunikačnom rituále“, počas ktorého jeden rozpráva a druhý aktívne počúva, pričom sa samozrejme manželia môžu striedať. Inokedy pomôže, ak si vzájomne povieme, ktoré slová nás zraňujú a pokúsime sa im vyhnúť. Veľmi prínosným spôsobom je aj zavedenie pravidelného „rande“, na ktorom sme sami a vzájomne si dovolíme rozprávať o čomkoľvek bez toho, aby sme sa urazili.

Ak ale partneri už prekročili hranicu, za ktorou už ani jeden z nich nie je ochotný začať ako prvý a teda ani navrhnúť návrat ku komunikácii, ešte stále sa môžu obrátiť na odbornú pomoc – kouča, mediátora či partnerského poradcu, ktorý im narušenú komunikáciu pomôže obnoviť.