Odpoveď je jednoznačná: nevyhnete sa im. To znamená, že do manželstva, ako aj do iných oblastí našich vzťahov, prirodzene patria. Otázka teda neznie „ako sa im vyhneme“, ale „čo nám hádky a konflikty dávajú a ako ich viesť tak, aby nám neublížili“.

Konflikt, ktorý vyústi do hádky, je signálom toho, že vo vzťahu nie je niečo v poriadku. Ak by sme ale išli hlbšie, doviedlo by nás to k zamysleniu nad tým, čo v nás nie je v poriadku. Pretože ak sa situácia vyhrotila natoľko, že prišlo k hádke, je dosť pravdepodobné, že nielen partner či partnerka má v sebe niečo nevyriešené, ale aj my. Máme príliš vysoké očakávania? Zanedbali sme niečo? Dovolili sme, aby nám boli prekročené hranice? Zabudli sme na vzťahu pracovať?…

Nech už by bola odpoveď akákoľvek, pri hádke je dôležité najmä počúvať. Ten druhý nám v nej nastavuje zrkadlo a je na nás, či počúvame aj to, čo počuť nechceme, alebo či selektujeme a vyberáme si len to, čo môžeme použiť proti nemu. Ak naozaj počúvame, zistíme, že partner nám v hádke dáva cenný dar, vďaka ktorému môžeme začať pracovať na tom, aby z nás bol niekto lepší. Môžeme v sebe utíšiť bojovníka, ktorý chce dosiahnuť víťazstvo pre ego, ale prehru pre vzťah. Alebo naopak – môžeme toho bojovníka naštartovať a bojovať, až kým nedosiahneme pocit uspokojenia z toho, že partner prehral. V tom prípade sme ale prehrali aj my, pretože z boja nikto neodchádza ako skutočný víťaz, sú iba dvaja porazení.

V prípade, že s naším partnerom chceme zostať a túžime po peknom vzťahu, mali by sme sa naučiť viesť konštruktívnu hádku. Je to ten druh hádky, kedy sa zameriavame na konkrétny problém a svoj hnev neobraciame na partnera, ale na problém samotný. Tým dávame partnerovi možnosť nesústrediť sa na naše slová hnevu, ale na hľadanie riešenia. A práve to, že sa sústredíme na možné riešenie témy sporu, nás posúva do pozície spolubojovníkov a nie súperov.